Život Prešova
online
online
Pred 240 rokmi astronóm William Herschel objavil Urán
13.03.2021 Celý región
Bratislava
13. marca (TASR) – Planéta Urán so zdanlivou veľkosťou 6 mag je na
hranici viditeľnosti voľným okom. Bez ďalekohľadu sa dá pozorovať len za
priaznivých okolností pri čistej oblohe a bez svetelného znečistenia.
Pri pohľade cez ďalekohľad Urán zaujme svojou jasnou modrou farbou.
Zvláštnosťou tejto planéty je sklon jej rotačnej osi, ktorá leží takmer v
rovine obežnej dráhy – Urán, akoby sa po nej gúľal.
Ďalšou raritou je fakt, že objaviteľ Uránu, britský astronóm nemeckého pôvodu William Herschel bol pôvodne hudobníkom a skomponoval 24 symfónií. Jeho astronomické objavy mu však predsa len priniesli väčšiu slávu, než hudba. V sobotu 13. marca uplynie 240 rokov, odkedy Herschel spozoroval Urán prvý raz.
Frederick William Herschel sa narodil 15. novembra 1738 v Hannoveri v dnešnom Nemecku. Jeho otec bol hudobník, hral na hoboj v orchestri hannoverskej gardy. Na hoboj sa naučil hrať aj William Herschel, neskôr k nemu pridal aj čembalo, husle a organ. Na sklonku roku 1757, keď do Hannoveru vpadla francúzska armáda, utiekol William Herschel spolu s bratom do Británie, kde sa postupne zdokonaľoval vo svojom povolaní. Stal sa učiteľom hudby, skladateľom a v roku 1766 prijal miesto organistu v kostole v známych kúpeľoch Bath.
Záujem o filozofiu aj o prírodné vedy priviedol Herschela k dielu anglického matematika Roberta Smitha – najskôr ku knihe Harmónia alebo Filozofia hudobného zvuku a neskôr k jeho staršiemu dielu Kompletné optické sústavy. Téma vzbudila v Herschelovi záujem o vesmír. Hudobník sa začal venovať konštrukcii vlastných zrkadlových ďalekohľadov, pričom mu pomáhala sestra Caroline a brat Alexander.
V roku 1773 začal s výstavbou ďalekohľadov a už v roku 1774 svojím prvým ďalekohľadom pozoroval prstence Saturna a hmlovinu v súhvezdí Orion.
Prelomový okamih však nastal 13. marca 1781, keď Hershel zbadal neobvyklé vesmírne teleso, ktoré sa nejavilo ako svietiaci bod – tak ako ostatné hviezdy – ale ako kotúč. Svoje pozorovanie zverejnil 26. apríla. Považoval teleso najskôr za kométu, až neskôr sa pri výpočte jeho dráhy ukázalo, že išlo o dovtedy neznámu planétu, ktorej obežná dráha leží za obežnou dráhou Saturna.
Spočiatku planéta niesla meno kráľa Juraja III., čo sa však neujalo, Francúzi ju zasa nazvali Herschel podľa svojho objaviteľa. Až neskôr dostala nová planéta dodnes používaný názov Urán.
Za tento objav Herschel získal Copleyovu medailu. Stal kráľovským astronómom s doživotnou rentou a povolanie hudobníka nadobro zanechal. Pokračoval v konštrukcii čoraz silnejších a výkonnejších ďalekohľadov. Podarilo sa mu ich zostrojiť asi 60, jeho výrobky si kúpili napríklad rakúsky cisár Jozef II. či ruská cárovná Katarína II.
Herschel pozoroval stovky vesmírnych objektov – väčšinou išlo o hmloviny a hviezdokopy, ktoré zaznamenal v troch katalógoch. Venoval sa tiež pozorovaniu premenných hviezd. Podarilo sa mu objaviť dva mesiace planéty Saturn (Mimas a Enceladus) a dva satelity Uránu (Titania, Oberon). V roku 1800 publikoval svoj objav infračerveného žiarenia v slnečnom svetle.
William Herschel získal čestný doktorát na Univerzite v Oxforde, v roku 1816 sa tiež stal prvým prezidentom Kráľovskej astronomickej spoločnosti. Zomrel 25. augusta 1822. Až 24 rokov po jeho smrti, v roku 1846 bola objavená ôsma planéta Slnečnej sústavy – Neptún. (Pluto objavené v roku 1930 astronómovia v roku 2004 preklasifikovali z planéty na trpaslíčiu planétu).
Urán obehne okolo Slnka raz za približne 84 rokov – práve vďaka tejto dlhej obežnej dobe len veľmi pomaly mení svoju pozíciu na oblohe a preto ho predchodcovia Williama Herschela mylne považovali za hviezdu. Je od Slnka vzdialený 2,87 miliardy kilometrov, čo predstavuje 19,2 krát väčšiu vzdialenosť ako Zem. Je tiež treťou najväčšou a štvrtou najhmotnejšou planétou Slnečnej sústavy. Jeho rotačná os leží takmer v rovine ekliptiky, čo znamená, že sa planéta po svojej obežnej dráhe kotúľa – otáča sa však proti smeru svojho obehu, a to veľmi rýchlo, okolo svojej osi sa otočí raz za 17 hodín a 14 minút.
Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty s plynným skupenstvom, podobne ako Jupiter, Saturn a Neptún (plynoví obri). V jeho atmosfére prevažuje vodík (83 %) a hélium (15 %), nasleduje metán (takmer 2 percentá), ktorý vo vrchných vrstvách atmosféry pohlcuje červenú farbu a Urán má vďaka tomu charakteristické modrozelené sfarbenie. Ako všetky veľké planéty, aj Urán má okolo seba prstence.
William Hershell povedal: "Pozrel som sa do vesmíru ďalej, než ktokoľvek z ľudí predo mnou." Nesmrteľné je však aj jeho hudobné dielo, ktoré naštudoval napríklad anglický orchester London Mozart Players.
Ďalšou raritou je fakt, že objaviteľ Uránu, britský astronóm nemeckého pôvodu William Herschel bol pôvodne hudobníkom a skomponoval 24 symfónií. Jeho astronomické objavy mu však predsa len priniesli väčšiu slávu, než hudba. V sobotu 13. marca uplynie 240 rokov, odkedy Herschel spozoroval Urán prvý raz.
Frederick William Herschel sa narodil 15. novembra 1738 v Hannoveri v dnešnom Nemecku. Jeho otec bol hudobník, hral na hoboj v orchestri hannoverskej gardy. Na hoboj sa naučil hrať aj William Herschel, neskôr k nemu pridal aj čembalo, husle a organ. Na sklonku roku 1757, keď do Hannoveru vpadla francúzska armáda, utiekol William Herschel spolu s bratom do Británie, kde sa postupne zdokonaľoval vo svojom povolaní. Stal sa učiteľom hudby, skladateľom a v roku 1766 prijal miesto organistu v kostole v známych kúpeľoch Bath.
Záujem o filozofiu aj o prírodné vedy priviedol Herschela k dielu anglického matematika Roberta Smitha – najskôr ku knihe Harmónia alebo Filozofia hudobného zvuku a neskôr k jeho staršiemu dielu Kompletné optické sústavy. Téma vzbudila v Herschelovi záujem o vesmír. Hudobník sa začal venovať konštrukcii vlastných zrkadlových ďalekohľadov, pričom mu pomáhala sestra Caroline a brat Alexander.
V roku 1773 začal s výstavbou ďalekohľadov a už v roku 1774 svojím prvým ďalekohľadom pozoroval prstence Saturna a hmlovinu v súhvezdí Orion.
Prelomový okamih však nastal 13. marca 1781, keď Hershel zbadal neobvyklé vesmírne teleso, ktoré sa nejavilo ako svietiaci bod – tak ako ostatné hviezdy – ale ako kotúč. Svoje pozorovanie zverejnil 26. apríla. Považoval teleso najskôr za kométu, až neskôr sa pri výpočte jeho dráhy ukázalo, že išlo o dovtedy neznámu planétu, ktorej obežná dráha leží za obežnou dráhou Saturna.
Spočiatku planéta niesla meno kráľa Juraja III., čo sa však neujalo, Francúzi ju zasa nazvali Herschel podľa svojho objaviteľa. Až neskôr dostala nová planéta dodnes používaný názov Urán.
Za tento objav Herschel získal Copleyovu medailu. Stal kráľovským astronómom s doživotnou rentou a povolanie hudobníka nadobro zanechal. Pokračoval v konštrukcii čoraz silnejších a výkonnejších ďalekohľadov. Podarilo sa mu ich zostrojiť asi 60, jeho výrobky si kúpili napríklad rakúsky cisár Jozef II. či ruská cárovná Katarína II.
Herschel pozoroval stovky vesmírnych objektov – väčšinou išlo o hmloviny a hviezdokopy, ktoré zaznamenal v troch katalógoch. Venoval sa tiež pozorovaniu premenných hviezd. Podarilo sa mu objaviť dva mesiace planéty Saturn (Mimas a Enceladus) a dva satelity Uránu (Titania, Oberon). V roku 1800 publikoval svoj objav infračerveného žiarenia v slnečnom svetle.
William Herschel získal čestný doktorát na Univerzite v Oxforde, v roku 1816 sa tiež stal prvým prezidentom Kráľovskej astronomickej spoločnosti. Zomrel 25. augusta 1822. Až 24 rokov po jeho smrti, v roku 1846 bola objavená ôsma planéta Slnečnej sústavy – Neptún. (Pluto objavené v roku 1930 astronómovia v roku 2004 preklasifikovali z planéty na trpaslíčiu planétu).
Urán obehne okolo Slnka raz za približne 84 rokov – práve vďaka tejto dlhej obežnej dobe len veľmi pomaly mení svoju pozíciu na oblohe a preto ho predchodcovia Williama Herschela mylne považovali za hviezdu. Je od Slnka vzdialený 2,87 miliardy kilometrov, čo predstavuje 19,2 krát väčšiu vzdialenosť ako Zem. Je tiež treťou najväčšou a štvrtou najhmotnejšou planétou Slnečnej sústavy. Jeho rotačná os leží takmer v rovine ekliptiky, čo znamená, že sa planéta po svojej obežnej dráhe kotúľa – otáča sa však proti smeru svojho obehu, a to veľmi rýchlo, okolo svojej osi sa otočí raz za 17 hodín a 14 minút.
Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty s plynným skupenstvom, podobne ako Jupiter, Saturn a Neptún (plynoví obri). V jeho atmosfére prevažuje vodík (83 %) a hélium (15 %), nasleduje metán (takmer 2 percentá), ktorý vo vrchných vrstvách atmosféry pohlcuje červenú farbu a Urán má vďaka tomu charakteristické modrozelené sfarbenie. Ako všetky veľké planéty, aj Urán má okolo seba prstence.
William Hershell povedal: "Pozrel som sa do vesmíru ďalej, než ktokoľvek z ľudí predo mnou." Nesmrteľné je však aj jeho hudobné dielo, ktoré naštudoval napríklad anglický orchester London Mozart Players.
www.ZIVOTPO.sk
